Vynález krídiel

Sarah Grimkéová, dievča z významnej rodiny, oplýva nenásytným intelektom a buričskými názormi. Od útleho veku tuší, že je predurčená na niečo veľké, no bránia jej v tom konvencie obmedzujúce ženy na začiatku 19. storočia. Na svoje jedenáste narodeniny v roku 1803 dostane od rodičov do vlastníctva čiernu slúžku Hetty zvanú Hŕstka. Sarah sa otroctvo protiví a Hŕstku by najradšej vrátila, darovala jej slobodu, no také čosi je v tých časoch nemysliteľné. „Otroctvo je náš životný štýl,“ hovorievala jej mama, „zmier sa s tým.“

Osudy Hŕstky a Sarah Grimkéovej sa tak navždy spoja a my sledujeme tridsaťpäť rokov ich života zasvätených túžbe po slobode a spravodlivosti. Zničené nádeje, zradu, neopätovanú lásku a spoločenské vyhostenie, to všetko musí Sarah pretrpieť, kým si nenájde miesto po boku svojej nebojácnej mladšej sestry Angeliny, bojovníčky za zrušenie otroctva a ženské práva. Ich odhodlanie preslávi sestry po celej krajine.

Autorka sa pri písaní románu inšpirovala historickou postavou Sarah Grimkéovej a prostredníctvom skutočných aj fiktívnych postáv majstrovsky vykreslila jedno z najbolestnejších období amerických dejín.

Z anglického originálu The Invention of Wings (Viking, New York 2014) preložil Otakar Kořínek.

Ukážka z textu

• V Afrike boli časy, keď ľudia vedeli lietať. Povedala mi to mauma raz večer, keď som mala desať rokov. Vraví: „Hŕstka, tvoja stará mauma to videla na vlastné oči. Lietali vraj nad stromami a mračnami. Vraj lietali ako drozdy. Keď sme došli sem, to čarodejníctvo sme tam zanechali.“
• Moja mauma bola umná. Čítaniu a písaniu ako ja sa nenaučila. Čo vedela, dal jej život na pokraji šťastnej náhody. Dívala sa mi do tváre, ktorá sa vlnila smútkom a pochabosťou, a dodala: „Ty mi neveríš? A čo si myslíš, dievčina, kde sa vzali tvoje lopatky?“
• Trčali mi z chrbta ako kostnaté hrudky. Pohladkala ich a povedala: „Len toľko ostalo z krídel. Len tieto kôstky teraz, ale jedného dňa dostaneš krídla späť.“

Ja som bola umná ako mauma. Už v desiatich rokoch som vedela, že reči o lietajúcich ľuďoch sú len taká povedačka. Veď čo, neboli sme nijakí neobyčajní ľudia, čo prišli o čarodejníctvo. Boli sme otroci, a basta. Až neskoršie mi zasvietilo, ako to myslela. Mohli sme vzlietnuť, verabože, a neboli v tom nijaké čary.