Študent

Kniha Študent približuje život mladého Pavla Országha Hviezdoslava počas štúdií na lýceu v Kežmarku v rokoch 1865-1870. Na štúdiách sa vydržiaval len z vlastných síl - bol vynikajúcim žiakom, doučoval slabších spolužiakov zo zámožných rodín a poberal viacero štipendií. Pavla v tom čase rodný jazyk nezaujímal. Bola mu bližšia maďarčina - v tomto jazyku začal písať aj svoje prvé verše. Majú vysokú úroveň a potvrdzujú, že Országh mohol byť aj vynikajúcim maďarským alebo dokonca nemeckým básnikom, lebo na lýceu začal veršovať aj po nemecky. Jeho nemčinár ho nazval "mladým Goethem". V školskom roku 1866/67 sa však čosi v Pavlovi Országhovi zmenilo. Mal hádam snahu viac sa zblížiť s bohatými spolužiakmi a tí mu naznačili, že do ich spoločnosti nepatrí? Alebo zažil niečo podobné s láskou? Možno si uvedomil, kto je a kam patrí? Faktom je, že odrazu začal písať aj po slovensky a ako šiestakovi mu vychádza slovenský debut Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Nevyhýbal sa však ani huncútstvam: občas si odsedel niekoľko hodín v študentskom väzení, odskočil si na víno do študentskej krčmy a takmer vôbec sa mu nepáčilo vyučovanie dobovej nepovinnej slovenčiny, z ktorej mal jedinú dvojku...    

Ktože je to - básnik? Či ho znáte, ľudia, keď ho zvete menom, menom týmto slávnym... Pavol sa zamračí. Nijaký rým... Napokon, musia sa vždy verše rýmovať? Vystrie sa po zelenom koberci trávy. Pod nohami mu tečie lenivý Ľubický potok. Občas sčeria pomalú vodu krídla husí a kačíc. Prapud ich volá do cudzích krajín: odleťme aj my... Pavol sa usmeje: namiesto odletu a výšin pôjdu na pekáč. Len ich treba do najbližších sviatkov poriadne vykŕmiť. Pavol ušiel z komory. Mládenci klebetili o dievčatách, oktávani mali v zuboch červenú Julišku, a prečo by sa vtedy mali učiť tí mladší? Pavol si vopchal pod pazuchu maďarskú literatúru a zošit svojich básní. Chcel by si niektorú vybrať pre krúžok... Hej, básní má hromadu, drobné rýmovačky začal skládať ešte na ľudovej škole. Po slovensky. Ale Miškovec ho naučil rozmýšľať po maďarsky. A nielen rozmýšľať, ale aj veršovať. V strýkovej knižnici našiel bohatstvo... Akých mal len odlišný strýkov! Jeden zlatokop, druhý vlastenec a čitateľ... Prečo nalieha pán učiteľ Medzihradský, aby Pavol veršoval po slovensky? Pavol doteraz nevidel žiadnu knihu slovenských veršov. Kde sa má teda naučiť veršovať po slovensky? Možno pán učiteľ nejaké knihy má. Ale cez vakácie niet času na čítanie. Doma sú role, polia, dobytok... Pavol si všimol, že sa nad ním čoraz väčšmi zaťahuje. Jeseň sa už dávno začala, pod Tatrami prichádza takmer ešte v lete. A tie oblaky... fantastické tvary. Tu akoby drak, tam vodná víla...