Sklenené telá

Švédsko zaplavila vlna samovrážd. Zarážajúce je, že umierajú prevažne mladí ľudia. Pri ich telách sa našli volkmeny a staré kazety z osemdesiatych rokov s mixovanou hudbou. Ukáže sa, že všetky kazety patrili jednej žene. V súvislosti so samovraždami sa vynorí veľa ďalších podozrivých skutočností a vyšetrovateľ Jens Hurtig sa ich podujme objasniť. Čoskoro pribudnú nové prípady, tentoraz ide o brutálne vraždy vplyvných mužov. Čo ich spája so samovraždami tínedžerov a so záhadnou ženou? A ako súvisia so životnými osudmi Jensových priateľov?

Sklenené telá je drsný triler o hudbe a umení, túžbe a rezignácii, náboženskom fanatizme, nenávisti, láske a pomste – zavedú čitateľov do najtemnejších kútov psychiky ľudí, ktorí sú pre svoje umenie schopní všetkého.

Zo švédskeho originálu Glaskroppar (Ordfront, Stockholm 2014) preložila Jana Melichárková.

Ukážka z textu

Podíde ku knižnici, vyberie svoj denník vtlačený medzi dve knihy o Harrym Potterovi, ktoré dostala od Holgera, keď mala trinásť a štrnásť rokov.

Písmená jej skákali pred očami, no aj tak ich prečítala.

Teraz vie, že je dyslektička. Vtedy si myslela, že je tupá.

Aiman povedala, že aj Agatha Christie aj Ernest Hemingway boli dyslektici a že písať je ako rozprávať.

Vanja si sadne na podlahu, zapojí slúchadlá do počítača a oprie sa chrbtom o posteľ. Opakujúci sa bas, praskajúci akoby cez struny viedol prúd.

Vanja otvorí denník a píše. Nie preto, lebo ju Aiman nabádala, aby tak robila, ale jedine preto, že to skrátka prichádza.

A potom, prisľúbila Marii, že to bude robiť.

Čo človek robí, keď mu chýbajú sny?

Hunger jej pomáha vyjadriť sa a ona dúfa, že balík s kazetou príde čoskoro. Potom bude postavená pred konkrétnu voľbu.

Žiť alebo zomrieť.