Orava bez hraníc

Publikácia prezentuje dlhý komplexný vývoj územia, ktoré síce v minulosti historicky i faktograficky patrilo k regiónu Orava a bolo súčasťou Slovenska, ale po roku 1919 sa na základe plebiscitu stalo súčasťou Poľska. Najväčší rozmach v celkovom kontexte osídlenia oravského regiónu sa prejavil v období, keď sa Oravský hrad a k nemu prislúchajúce panstvo stalo súčasťou majetku významného rodu Thurzovcov. Práve v tomto období, v prvej polovici 16. storočia, vznikali i sídla, ktoré sa stali hlavnou témou vydanej publikácie. Lokality, ktoré sa v najstaršej histórii vyvíjali a postupne budovali na plnohodnotné dediny na území pôvodnej Oravskej stolice a panstva, boli historicky s Oravou späté až do prelomového roka 1919, ktoré v súčasnosti sú už neoddeliteľnou časťou Poľska, ale ktorých obyvatelia stále pociťujú ten dávny vzťah k rodným koreňom na slovenskom území a až do súčasnosti sa snažia udržiavať a rozvíjať tradície z minulosti, slovenskú reč a kultúru.

Základnú líniu monografie tvoria časti:

• Mária Jagnešáková: Úvod
• Oľga Removčíková Peter Tomáň: Príroda
• Michal Čajka: Najstaršie dejiny
• Iveta Floreková: História obcí do roku 1848
• Martin Chmelík: Dejiny obcí v rokoch 1848-1918
• Milica Majeriková-Molitoris: Severovýchodná Orava v rokoch 1918-1945
• Erika Kulášová: Hospodárstvo a pastierska kultúra
• Elena Beňušová: Výročné sviatky a zvyky
• Michal Čajka: Stavebné pamiatky
• Milica Majeriková-Molitoris: Slávni rodáci