Mandľovník

Malý Ichmad Hámid je výnimočný matematický talent. Žije na okupovanom palestínskom území, v chatrči pri mandľovníku. Trápi ho, že nemôže urobiť nič na záchranu priateľov a rodiny. Dedinčania tŕpnu strachom, že prídu o domov, prácu a majetok. Ich nedôstojné obydlia lemujú mínové polia a na hlavy im mieria zbrane v rukách detí. Najviac sa boja toho, že stratia jeden druhého.

Počas oslavy Ichmadových dvanástych narodenín sa strach zmení na skutočnosť. Uväznia mu otca, rodine zhabú majetok. Súrodenci sa začnú utápať v nenávisti k votrelcom. Ichmad je však iný. Odmieta sa poddať osudu a živiť nenávisť. Je odhodlaný zachrániť chudobnú, vymierajúcu rodinu.

Vďaka svojmu učiteľovi Ichmad v učení nepoľaví, práve naopak. Aj popri otrockej práci študuje. Podarí sa mu získať štipendium na univerzitné štúdium. Kedysi otcovi prisahal, že naňho bude hrdý, a mieni to dodržať. Zasvätí svoj život vede a najmä láske k blížnym. Práve tú v detstve nahrádzala nenávisť a násilie.

Mandľovník je inšpiratívny a dojímavý príbeh o odvahe snívať o mieri a práve všetkých detí na vzdelanie.

Z anglického originálu The Almond Tree (Garnet Publishing, London 2012) preložil Alojz Keníž.

Ukážka z textu

Nie je dôležité, čo život človeku nadelí, ale ako sa s tým popasuje.

Z veľkého okna sme zazreli sestričku, ako v nočnej košieľke uteká po lúke k poľu.

Mama v zlomku sekundy vybehla na dvor. Cestu si skrátila rovno cez záhradku, lámala ruže a tŕne jej trhali šaty. S Abbásom sme bežali tesne za ňou. „Amal!“ skríkla mama. „Stoj!“ Od behu ma pichalo v boku, ale utekal som ďalej. Pri značke mama zastala tak náhle, že sme s bratom do nej narazili. Amal vbehla do poľa. Sotva som lapal dych. „Stoj!“ skríkla mama. „Nehýb sa!“

Sestrička naháňala veľkého červeného motýľa, na hlave jej nadskakovali čierne kučeravé vlásky. Otočila sa, pozrela na nás. „Chytím ho,“ zachichotala sa a ukázala na motýľa. „Nie, Amal!“ Mama ju okríkla najprísnejším hlasom, na aký sa zmohla „Už sa ani nepohni!“

Amal nehybne stála a mama hlasno odfukovala.

Abbás od úľavy klesol na kolená. Ani za nič na svete sme nesmeli prejsť za izraelskú značku. Za ňou sa nachádzalo diablovo pole.

Krásny motýľ si sadol asi štyri metre pred Amal. „Nie!“ skríkla mama.

S bratom sme zdvihli hlavy.

Naša malá sestrička sa nezbedne zahľadela na mamu a vzápätí sa rozbehla za motýľom.

Čo nasledovalo, prebehlo ako v spomalenom filme.