Kniha duší

Ten, kto pozná tajomstvo života a smrti, má moc.

Kniha duší je voľným pokračovaním úspešného bestselleru Knižnica mŕtvych. Opäť sa stretáme s Willom Piperom, teraz už bývalým agentom FBI, ktorého život významne ovplyvnil spletitý prípad Posledný súd. Vďaka nemu sa nielen oženil s bývalou partnerkou Nancy, ale po podpísaní dohody o mlčanlivosti aj predčasne odišiel do penzie. Je učenlivým otcom šesťmesačného Phillipa a usiluje viesť pokojný rodinný život. Jedného dňa si všimne, že ho sledujú dvaja muži v prepychovom obytnom autobuse s evidenčným číslom štátu Nevada. Tam sa nachádza Priestor 51 a Knižnica mŕtvych - supertajný projekt americkej vlády, ktorý súvisel s nedoriešeným prípadom Posledný súd. V tej chvíli Will ešte netuší, že sa doň znova zapletie. Na aukcii sa totiž objaví stratená kniha s vročením 1527, o ktorú má odrazu záujem akosi priveľa ľudí!

Shakespeare, Ján Kalvín, Nostradamus - slávne osobnosti histórie prostredníctvom záhadných indícií vstupujú do súčasnosti, v ktorej opäť ide o život ľuďom verným pravde. Mocní tohto sveta totiž chcú údaje z Knižnice mŕtvych zneužiť na upevnenie politického vplyvu...

Z anglického originálu Book of Souls (Harper, An Imprint of HarperCollins Publishers, New York, USA) preložila Martina Zrubáková.

Ukážka z textu:

Medzi uvoľnenou doskou a bočným dreveným obložením zíval asi tridsaťcentimetrový otvor. Willovi sa z duše bridilo, že má doň strčiť ruku, najmä pri pomyslení na kolóniu netopierov, čo sa mu pohojdávala nad hlavou. Nemal však na výber, tak sa odovzdane zaškeril a šmátral v tmavom priestore.

Odrazu zacítil pod prstami niečo sklené, hladké a studené. Pevne tú vec schmatol a vytiahol na svetlo.

Stará fľaša.

Bola vyfúknutá z hrubého tmavozeleného skla do tvaru cibule s plochým dnom a horný koniec spevneného valcovitého hrdla mala zalepený voskom. Will podržal fľašu proti svetlu, bola však priveľmi tmavá. Zatrepal ňou. Vnútri niečo zahrkotalo. „Dnu niečo je." „Tak do toho!" pobádala ho Isabelle.

Will si sadol, fľašu prichytil medzi topánky a pomaly skrutkovačom odlupoval vosk, kým sa nezjavila korková zátka. Opatrne ju zatlačil do fľaše. Zátka spadla na dno.

Bez váhania obrátil fľašu hore dnom a silno ňou zatriasol.

Vypadla z nej pergamenová rolka a pristála mu v lone. Dva hárky pergamenu boli krehké a zožltnuté časom. „Máme to," nadšene kývol hlavou.

Isabelle s trasúcimi sa rukami rozvinula pergameny a prebehla po nich pohľadom. Na jednej bol text napísaný rukou a na druhej tlačený. „Je to ďalší list Edgarovi Cantwellovi," zašepkala. „Vytlačený text je titulná strana jednej veľmi starej a veľmi známej knihy." „Z ktorej?" „Nostradamove proroctvá!"