Hľadaj ma

Ako ďaleko je z Bratislavy do Viedne? Pre väčšinu blízko, pre iných celé nekonečno. Tri ženy kedysi rozdelila hraničná závora. No aj vlastné príbehy, ktoré tajili nielen pred svetom, ale napokon aj samy pred sebou. Spisovateľka Zuzana Šedá prichádza s románom plným emócií. Adriana, Gréta a Ofélia – iskrivý trojuholník naplnený láskou aj nepochopením. Kým najstaršia Adriana žijúca vo Viedni strieda mužov aj vo vysokom veku, jej dcéra Gréta sa im úzkostlivo vyhýba. A vnučka s nezvyčajným menom Ofélia toho pravého iba hľadá. Podarí sa Ofélii nájsť svoje šťastie a byť konečne sama sebou? Prelomí zvláštny múr medzi ňou a vlastnou matkou a stretne napokon muža, čo ju bude milovať nielen pre dokonalé telo a peknú tvár?

Ukážka z textu

Bežala po točitých schodoch, preskakovala aj dva naraz, takmer sa nedotýkala chladného kovu zábradlia. Svetlo vytváralo na tmavých stenách desivé obrazce. Stromy, ktoré vonku kmásal vietor, jej kývali pokrútenými tieňmi, akoby ju chceli dolapiť. Keď zazvonila u pani Ofky, bola do nitky premočená a zadychčaná tak, že sprvu nebola schopná povedať ani slovo. „Pani Gallová, toto už naozaj presahuje všetko! Dieťa od únavy a žiaľu zaspalo. Odmietam ho teraz budiť, lebo je to nezdravé. A takisto berte na vedomie, že to bolo posledný raz, čo bola u mňa!“ prísne obočie tvorilo nad nahnevanými očami súvislú čiaru a Adriana vedela, že tu slová nič nezmôžu. Vytiahla z kabelky pokrkvanú bankovku a so sklopeným zrakom jej ju podala.

Počula len prudký nádych, a keď zdvihla oči a pozrela susede do tváre, po hneve nebolo ani stopy. „To je, samozrejme, iná vec, pani Adriana! Vidím, že sa naozaj usilujete, aby ste dcérku čo najlepšie zaopatrili. Keď potrebujete zostať dlhšie v práci, len povedzte! O malú sa rada postarám! Mám ju zobudiť?“

Adriana mlčky prikývla a o chvíľu sa v predsieni objavilo drobné rozospaté dievčatko. Načiahlo ruky a ovinulo ich matke okolo krku. Bez slova, bez plaču sa k nej pritislo a teplým spokojným dychom jej zohrievalo ucho. Adriana vzala malú nežne do náručia, otočila sa k susede chrbtom a s námahou odomkla vysoké dvere s farebnou mozaikou. Už len spať! Nič viac si nepriala.