Dánske dievča

Dán Einar, krajinkár jutskej prírody, a Američanka Greta, známa portrétistka, sa stretli ešte počas štúdií v Kodani a vzali sa. Ich spoločný život postupne narúšajú Einarove sklony prezliekať sa a neskôr aj vydávať za ženu. V ženskom preoblečení sa stáva modelom uznávaných Gerdiných portrétov. Jeho sexuálna bipolarita však v intímnom spolužití znamená enormnú psychickú záťaž. Keď už manželia nevládzu vzdorovať odsúdeniu dánskej konzervatívnej spoločnosti, usádzajú sa v Paríži. Einarov psychický a zdravotný stav zaujme mnohých špecialistov, navrhujú rozličné riešenia, až napokon sa prípadu ujíma nemecký chirurg a v Drážďanoch ho roku 1931 preoperuje na ženu. Einarovi sa plní jeho sen, prijíma meno Lili Elbe, ale ich manželstvo sa rozpadá.

David Ebershoff sa vo svojom románe inšpiroval skutočným príbehom výtvarníkov Einara Wegenera a Gerdy Waudovej. Vynikajúco spracoval jeden z najvášnivejších a najnezvyčajnejších ľúbostných príbehov 20. storočia. Zároveň sa pokúsil vystihnúť atmosféru európskeho a sčasti aj amerického prostredia medzi dvoma svetovými vojnami, vtedajšiu kultúru i myslenie. Ebershoff majstrovsky nastoľuje aktuálnu tému osudu ľudí, ktorých príroda obdarila vlastnosťami odlišnými od bežnej normy. 

Román hneď po svojom vydaní vzbudil značný čitateľský ohlas a v rebríčku New York Times sa zaradil medzi bestsellery roka, získal Cenu Lambda za transgenderovú umeleckú tvorbu a Cenu Rosenthalovej nadácie Americkej akadémie umení a literatúry. Veľký úspech dosiahla aj jeho oscarová filmová verzia v réžii Toma Hoopera.

Preložil Jozef Kot

Ukážka z textu  

Keď vyslovila slovo šaty, v žalúdku zacítil horúčavu, nato mu hruď zaplavila hanba. „Nie, zrejme to neurobím,“ povedal Einar. „Ani na niekoľko minút?“ spýtala sa. „Musím namaľovať lem šiat pri kolenách.“ Greta sedela vedľa neho na pletenej stoličke a pohládzala mu cez hodváb lýtko. Jej ruka ho hypnotizovala, dotyk mu prikazoval privrieť oči. Počul iba slabý drsný škrabot jej nechta na hodvábe.

No vzápätí ho Greta prestala hladkať. „Nie, prepáč,“ povedala. „Nemala som ťa o to žiadať.“

Einar si teraz všimol, že dvere šatníkovej skrine z moreného dreva ostali otvorené a visia v nej Annine šaty. Boli biele, vyzdobené na dolnej časti nad kolenami a na manžetách drobnými korálikmi. Cez puknuté okno bol v izbe prievan a šaty na vešiaku sa jemne pohojdávali. Niečo na šatách – nevýrazný lesk ich hodvábu, čipkový pásik na živôtiku, zapínacie gombíky na manžetách nepatrne od seba vzdialené a pripomínajúce ústočká – vyvolávalo v Einarovi túžbu dotknúť sa ich. „Páčia sa ti?“ spýtala sa Greta.

Uvažoval, že odpovie záporne, ale bola by to lož. Šaty sa mu páčili a takmer sa mu zazdalo, akoby mu vnútri tela čosi dozrievalo.