Čo Clara zanechala - Ellen Marie Wisemanová

Sedemnásťročná Izzy Stonová žije v usporiadanej pestúnskej rodine. Pred desiatimi rokmi jej mama zastrelila svojho manžela, Izzinho otca, a odsúdili ju na doživotie . Izzy, zdrvená matkinou zjavnou stratou zdravého rozumu, ju odmieta navštíviť vo väzení. Náhradní rodičia pracujú v miestnom múzeu a Izzy zapoja do projektu katalogizácie predmetov objavených za múrmi chátrajúcej štátnej psychiatrickej liečebne. V záplave opustených osobných vecí pacientov Izzy v batožine Clary Cartwrightovej nachádza kôpku neodoslaných listov, starý denník – a svoju vlastnú trinástu komnatu.

Clara v roku 1929 dovŕšila plnoletosť a ocitla sa v životnej etape, keď ju ubíja spolužitie s panovačnými rodičmi a jej jedinou nádejou je láska k chudobnému prisťahovalcovi z Talianska. Odmietne sa vydať za muža, ktorého jej rodičia vybrali, a otec ju proti jej vôli posiela do nóbl domova pre psychicky labilných ľudí, po páde na burze však prichádza o majetok. Claru preto premiestnia do štátneho psychiatrického ústavu, kde liečba na úrovni doby prináša ľuďom viac utrpenia ako úľavy.

Zatiaľ čo Izzy čelí výzvam, ktoré prináša nová etapa jej života, Clarin príbeh je úzko spätý s minulosťou. Napriek tomu majú niečo spoločné. Ak Clara nikdy netrpela žiadnou duševnou poruchou, čo by mohlo vysvetliť či obhájiť násilný čin Izzinej mamy? Skladaním mozaiky Clarinho života je Izzy nútená prehodnotiť svoje vlastné životné kroky. Závery sú nečakané a ohromujúce.

Z anglického originálu What She Left Behind (Kensington Books, New York 2014) preložila Lucia Lukáčová.

Ukážka z textu

Richard vytiahol Claru von a chodbami ju vliekol za sebou ako dieťa. Zaprel sa do dverí a so zúrivým odporom ju vsotil do miestnosti bez okien. Bolo v nej jediné lôžko. Potom vošiel za ňou a zatvoril za sebou dvere. Zatackala sa, no vzápätí nabrala rovnováhu. Vykročil k nej. Ustupovala pred ním. Ruky a nohy sa jej triasli. Chrbtom narazila o stenu. Prv než si uvedomila, čo má v úmysle, zdvihnutá dlaň jej pristála na líci. Zatmilo sa jej pred očami. Krk jej zvrtlo nabok, vlasy sa jej rozleteli do tváre. Dotkla sa horúceho pulzujúceho líca a zdvihla hlavu. Oči ju pálili od sĺz.

Schmatol ju a dotlačil k posteli uprostred miestnosti. Potom ju nadvihol a hodil na špinavý matrac. Dnu vošiel druhý ošetrovateľ. Zdrapil ju tak mocne, až jej drvil plecia. Hádzala sa na posteli a zo všetkých síl sa snažila vyslobodiť zo zovretia. Ale nemalo to cenu. Druhý ošetrovateľ ju tlačil k posteli a Richard jej okolo zápästí a členkov zapínal kožené remene. Priviazali ju. „Prečo to robíte?“ ziapala na nich. „Len som potrebovala ísť na záchod!“

Dvere sa rozleteli a dnu vbehla sestra. V ruke sa jej zablysla injekčná striekačka. Vkĺzla medzi Richarda a čelo postele, natiahla Clare kožu na pleci a zabodla do nej ihlu.