BOLESŤ a škola chrbtice

Na 128 stranách vyšla kniha s názvom Bolesť a škola chrbtice, ktorá je ďalšou verziou už známych publikácií. Je určená predovšetkým laikom, ale aj odborným pracovníkom. Čítať ju má hlavne pacient laik, ktorý s minimálnou dávkou znalostí o medicíne, vie pochopiť zmysel podávanej látky.Autor predložil v publikácii populárnym spôsobom odborný text, venujúci sa príčinám, klinickému obrazu, spôsobom liečby a prevencie bolestivých stavov a možným riešeniam z hľadiska školy chrbtice. Je popísaná: prevencia, zvládnutie akútneho stavu, opatrenia v domácom prostredí, pracovnom prostredí a pri hobby aktivitách. Zvláštnu kapitolu tvoria cvičenia, z ktorých by mal pacient niektoré realizovať, po ordinácii lekárom a natrénovaní rehabilitačným pracovníkom, každý deň doma aspoň 15 minút. Dočítať sa v nej môžete aj o pomôckach, ktoré sú pacientovi odporúčané na bežný život, do auta, na pracovisko alebo na cvičenie. Každá časť uvádzanej knihy je pre laického i odborného čitateľa zaujímavá, poučná a z praktického hľadiska potrebná.Až do 90-tych rokov minulého storočia sme u nás nemali ucelenú koncepciu preventívnych opatrení, ktoré by zabraňovali vzniku funkčných ťažkostí chrbtice. V anglicky hovoriacich krajinách sa už vtedy sformovali hnutia označované ako backschool, ktoré predstavovali najnovšie názory na vznik ťažkostí s chrbticou, spôsob ich medicínskeho zvládnutia a navyše praktické rady do života: ako ležať, ako vstávať z postele, umývať sa, obliekať sa, ako správne sedieť v aute, v práci, ako správne dvíhať, kosiť, rúbať drevo a pod. Keď sa vám dostane do ruky takáto kniha, uvedomíte si, aké je ľahké robiť prevenciu, keď už chrbtica bolí a pacient je ochotný vo všetkom spolupracovať. Avšak je ťažké presvedčiť človeka, ktorý bezprostredne netrpí, ale je ohrozený vznikom možnej choroby. Prípadne ako ťažké je osloviť čo najširší okruh ľudí, ktorí doteraz ťažkosti s chrbticou nemali, ale nesprávnym spôsobom života sú na bolesti chrbtice a ťažkosti s ňou „predurčení“.Musíme si uvedomiť, že v reťazci príčin a následkov bolestí je chrbtica až na konci. Najskôr je obyčajne prítomné statické preťaženie pohybového aparátu - sedenie v škôlke, škole, za počítačom, v aute, pri televízore..., potom prichádza ako následok porucha nervovej regulácie, porucha súhry svalov - čiže porucha funkcie pohybového aparátu na rôznych stupňoch. Spôsob spracovania popisovanej problematiky v knihe sa približuje spôsobu rozmýšľania a uvažovania laickej verejnosti.Pacient bude určite rád, keď sa z knihy dozvie, ako môže ťažkostiam s chrbticou predchádzať. Nechceme touto publikáciou nahradiť funkciu rehabilitačného lekára. Jeho úlohou je medicínske zvládnutie ochorenia. Kniha je určená laikom a rehabilitačným pracovníkom, ktorí povedú následnú rehabilitačnú výchovu k správnym pohybovým návykom, správnemu držaniu tela, systematickému cvičeniu zameranému na vyváženie svalovej nerovnováhy, výchove k správnym stravovacím návykom, psychickému uvoľneniu a týmto všetkým k predchádzaniu opätovného vzniku bolestí chrbtice. Je štrukturovaná ako návod k jednotlivým krokom, ktoré musíme prekonať pri vedení svojho pacienta, resp. klienta a „jeho chrbtice“. Príslušnú formu liečby po zvládnutí akútneho ochorenia je vhodné doplniť nácvikom školy chrbtice, či už priamo na rehabilitačnom pracovisku alebo v špeciálnych kurzoch.Publikácia nie je zámerne bohatá na počet strán – len 128. (Podľa nášho výskumu sa viac ako 90% pacientov „nedočítalo“ do konca, keď mala odborná kniha o chrbtici väčší rozsah a odbornejšie zameranie). Na predkladanej ploche je však sústredený koncentrát vedomostí, ktoré autor pre pacienta získal z literatúry a v každodennej praxi s pacientom trpiacim poruchami pohybového aparátu. Kapitoly sú zoradené v poradí, v akom treba postupovať od chvíle, keď si pacient uvedomí, že má chrbticu (za normálnych okolností si to, že ju má, totiž neuvedomuje).Na stranách knihy je použitá priama reč (Icherzählung) - priama reč je totiž ideálna na „vtiahnutie“ pacienta, resp. klienta do problému. Chcel by som na tomto mieste povedať, že až pokým som sám nemal ťažkosti s chrbticou, napriek tomu, že som pacientov s týmto ochorením liečil 25 rokov, nemal som predstavu o tom, aké problémy a bolesti je táto porucha schopná spôsobiť.Od školských rokov na lekárskej fakulte je lekárovi známy základný liečebný postup, ktorý sa pri týchto ťažkostiach uplatňuje. Ten hovorí, že najdôležitejšie je odstrániť bolesť. Tu obyčajne snahy väčšiny lekárov končia. Keď pacient prestane mať akútne bolesti, považujú ho za zdravého. Len u malej časti pacientov sa podáva aj fyzikálna liečba. Pacienti túto zložku liečby prijímajú pozitívne len dovtedy, pokiaľ nevyžaduje z ich strany aktivitu. Veľmi si chvália masáže, parafín, saunu a niektoré protibolestivé elektroprocedúry, ale z donútenia a s nevôľou prijímajú cvičenia, ktoré vyžadujú ich aktívnu účasť.Treba povedať, že aj dnes sa stretávame s dobre mienenými radami, ktoré však majú nesprávny obsah. Lekári, ale aj v súčasnosti vydávané publikácie odporúčajú „posilňovať svalový korzet“ a pod. Takto formulované odporúčanie je zavádzajúce a demonštruje neznalosť problematiky. Ako sa dozvite z knihy, svaly nemožno cvičiť len posilňovaním („posilňovať svalový korzet“), treba ich na cvičenie aj správne pripraviť a hlavne zariadiť aj ich uvoľňovanie, vyváženie. Navyše, a to je najdôležitejšie, musíme pacienta nacvičiť, ako realizovať všetky pohybové aktivity v dennom živote predpísaným spôsobom.Zdravotnícky personál popri množstve iných starostí často nemá ani chuť, ani trpezlivosť na to, aby pacienta získal pre aktívny prístup k svojim ťažkostiam. Pacient vo chvíli, keď je prepustený z nemocnice alebo je ukončená ambulantná starostlivosť, obyčajne skončí s cvičením, prípadne cvičí len dovtedy, kým si ešte chrbticu „uvedomuje“, kým ho pobolieva, kým ho niečo omína. Na svoj aktívny prístup zabudne v to ráno, keď sa prebudí, vstane a nič ho (dočasne) nebolí. Tento stav možno hodnotiť ako časovanú bombu, ktorá vybuchne, keď to dotyčný najmenej čaká. Ťažkosti sa obnovia a pacient tak ako prvý raz obviňuje „dvíhanie mince“, „počasie“, „trhnutie“ alebo inú činnosť. Pravda je však úplne inde. A o tom sa možno dočítať v predkladanej knihe.Niekoľko kapitol umiestnených v druhej časti knihy je venovaných problematike cvičení, ktoré musí, po vyšetrení lekárom, zahájiť rehabilitačný pracovník. V druhej fáze, keď sa to pacient naučí, mal by ich realizovať denne doma sám. Možno je tých cvičení uvedných väčšie množstvo, ale je to z dôvodu, že čitateľ sa niektorú - potrebnú pre seba, naučí, a keď niečo z nej zabudne, môže si zabudnutú zostavu konkrétneho cvičenia z tejto knihy zopakovať.