Vo dvojici - Nicholas Sparks

Tridsaťdvaročný Russell Green má všetko: nádhernú manželku, rozkošnú šesťročnú dcérku, úspešnú kariéru v reklamnej agentúre aj veľký dom v Charlotte. Žije svoj sen a manželstvo s očarujúcou Vivian pokladá priam za dokonalé. Ale pod slnečným povrchom sa začínajú objavovať trhliny a zdesený Russ zistí, že sa mu všetky oblasti života, ktoré považoval za samozrejmé, rozpadajú na kúsky. V priebehu niekoľkých mesiacov príde o prácu aj o manželku a musí sa sám postarať o malú London. Russ zápasí s novou realitou plnou nepochopiteľného zmätku a usiluje sa ju zvládnuť. Vrhá sa do divokej existencie osamelého rodiča a vydáva sa na cestu, ktorej sa kedysi obával, no práve tá mu nakoniec prináša uspokojenie. Pritom však preverí jeho schopnosti spôsobom, ktorý leží ďaleko za hranicou Russových predstáv.

Bestsellerový autor Nicholas Sparks prichádza tentoraz s emocionálne silným príbehom bezpodmienečnej lásky, jej výziev, rizík, ale predovšetkým odmien.

Ukážka z textu

Naučil som sa, že vek nezaručuje múdrosť o nič viac ako inteligenciu. Viem, že to nie je veľmi obľúbená predstava. Nepokladáme predsa často starších ľudí za múdrych najmä preto, lebo sú sivovlasí a majú vrásky? Dospel som k presvedčeniu, že niektorí ľudia sa na rozdiel od iných narodia so schopnosťou zmúdrieť a na niektorých je zasa múdrosť evidentná dokonca aj v mladom veku.
Napríklad moja sestra Marge. Je múdra, hoci je iba o päť rokov staršia ako ja. Úprimne povedané, Marge je múdra, odkedy si ju pamätám. Aj Liz. Je mladšia ako Marge, a predsa z jej reči cítiť premyslenosť a empatiu. Po rozhovore s ňou sa často pristihnem, že uvažujem o tom, čo povedala. Aj mama a otec sú múdri. Po tieto dni o tom veľa premýšľam, lebo mi došlo, že hoci v našej rodine sa múdrosť vyskytuje, mňa celkom obišla.
Veď keby som bol múdry, bol by som počúval Marge v lete roku 2007, keď ma viezla na cintorín k hrobom starých rodičov a opýtala sa, či som si absolútne istý, že sa chcem s Vivian oženiť.
Keby som bol múdry, bol by som počúval otca, keď sa ma opýtal, či som si istý, že by som mal začať podnikať a založiť si v tridsiatich piatich rokoch vlastnú reklamnú agentúru.
A keby som bol múdry, bol by som počúval aj mamu, keď mi hovorila, aby som sa venoval London čo najviac, lebo deti veľmi rýchlo vyrastú a tie roky nemožno vrátiť späť.
Ale ako som povedal, nie som múdry muž, a preto sa môj život dostal do peknej vývrtky. Ešte aj teraz mi často napadá, či sa z toho niekedy spamätám.