Tri kroky do pekla - Miroslava Varáčková

Tina je navonok tínedžerka ako hociktorá iná. Skrýva však tajomstvo, s ktorým sa nedokáže nikomu zdôveriť. Ktoré ju rozleptáva, ničí. Proti ktorému je ona bezmocná a ostatní sú slepí... „Tri kroky. Presne toľko ich musel spraviť otec, aby sa dostal odo dverí k mojej posteli. Pri prvom som zatajila dych. Pri druhom mi začali v hlave víriť zúfalé prosby o zázrak. Tretí ma obral aj o posledné zvyšky nádeje.

To, čo zvyčajne nasledovalo, môžem pokojne nazvať peklom.“

Ukážka z knižky

Chvíľu ma len tak objímal. Nežne, no zároveň majetnícky. Do každého dotyku dával kus svojej zvrátenej lásky, o ktorej ma tak často presviedčal. Občas som si želala, aby svet zamrzol a vytratil sa z neho všetok cit. Neexistovala by láska, neha, smútok, bolesť, žiaľ... a predovšetkým by ľudia nikdy nemali možnosť spoznať túžbu. A nespoznal by ju ani on! Vymizli by i najdrobnejšie zárodky potreby páchať násilie, hoci skryté pod maskou nežnosti.

Otec si ku mne ľahol a vtisol sa mi pod prikrývku. Jeho telo bolo rozpálené, napnuté, plné nedočkavosti. Priam z neho sálala potreba fyzického uspokojenia.

Mala som chuť kričať o pomoc, zavolať na mamu, kopnúť ho, udrieť, napľuť mu do tváre... Neurobila som nič. Nemala som silu. Ako vždy! Celé moje vnútro sa vzpieralo, údy však zostávali meravé a nehybné. Bola som paralyzovaná až neznesiteľným hnusom a bezmocnosťou, ktoré mi pulzovali v žilách ako žeravý jed.

Otec sa ku mne pritisol a nenáhlivo si vychutnával bozk za bozkom, ktorými ma posieval. Líce, brada, krk... Nič nezostalo nezasiahnuté jeho perami. Zanechával na mne svoj pach a sliny, z ktorých mi skrúcalo žalúdok. Medzitým sa mi rukou votrel pod tričko a pevne mi stisol prsník.

Práve v tej chvíli som chcela zomrieť. Nečakať na to, kým do mňa opäť vnikne. Zavrieť oči, vydýchnuť a uletieť preč.