Tisíc a jedna noc

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór.

Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny).

Štvrtý diel sa začína Rozprávaním o ’Alím Šárovi a otrokyni Zumurrude. Je to príbeh mladého schudobneného kupca s krásnou otrokyňou. Obidvaja sa do seba zaľúbia šťastne si žijú. Medzi nich vstupuje ohrdnutý kresťanský kupec, zlý človek, a neskôr aj lupič Džuván. ’Alího otrokyňa sa však hrou osudu stane kráľovnou, pomstí sa svojim nežičlivcom, a po mnohých dobrodružstvách sa obidvaja zaľúbenci šťastne stretnú. O dvoch zaľúbencoch je aj ďalšie rozprávanie o Džubajrovi a krásnej Budúre. Kým slobodné ženy boli nevzdelané, nesmeli tancovať ani spievať a žili uzavreté v háremoch, krásnym otrokyniam dožičili ich páni exkluzívnu výchovu, vzdelanie, naučili ich spievať, tancovať a skladať verše. Všetko len preto, aby boli dobrými spoločníčkami pánov. O takýchto otrokyniach sa dozvedáme v jedinečnom Rozprávaní o bohatom Jemenčanovi a jeho šiestich otrokyniach i v Rozprávaní o otrokyni Tavaddude. Kým v prvom rozprávaní sa zdôrazňuje najmä atraktívny fyzický výzor otrokýň, v druhom rozprávaní dominuje Tavaddudino jedinečné vzdelanie a bystrosť. V dišputácii sa jej podarí preškriepiť všetkých učencov, ktorých pred ňu dal priviesť sám kalif. Pomedzi to je v tomto zväzku viacero rozprávaní o zlodejoch, zločincoch, policajných veliteľoch, pekných otrokyniach, básnikoch, zvedavých vládcoch, nábožných židoch a vzorných manželkách. Nechýbajú ani epizódy o homosexuáloch, zvrátených ženách, hlúpych učiteľoch, falošných manželkách, múdrych dedinských dievčatách, rozprávky o anjelovi smrti a nábožných otrokoch. Dávne indické časy zbierky pripomína slávna Rozprávka o ebenovom koni. Hovorí sa v nej o čarovnom koni, indickom Garudovi, vtákovi boha Višnua.

Táto rozprávka sa dostala aj k Maurom do Španielska a odtiaľ do starofrancúzskej literatúry.