Stred - Mária Bátorová

Nový román Márie Bátorovej zachytáva život intelektuálov súčasnej Bratislavy. Pútavo vykresľuje nielen atmosféru ich stretnutí, ale aj osudy troch generácií v pohnutom období začiatku tretieho tisícročia, keď formujúca sa demokracia vyplavuje na povrch stigmy minulosti. Vynikajúco zachytáva nielen psychológiu jednotlivých postáv, ale vytvára aj mozaiku najaktuálnejších spoločenských problémov. Autorka rieši v zážitkoch postáv popri principiálnych otázkach slobody a služby štátu či významu náboženstva pre modernú spoločnosť problémy emigrácie a núteného exilu, ako aj základné medziľudské vzťahy, ako sú láska a rodinné putá. Vo filozofickej rovine rozoberá existenčnú bázu, vnútornú platformu, na ktorej stojí rovnováha moderného človeka - pomyselný stred - etická norma, od ktorej sa spontánne vzďaľujeme a vedome sa k nej vraciame, ak máme silu a odvahu žiť plnohodnotný život.

Román Stred s vnútornou drámou postáv je moderný román esej, plný úvah o zmysle života a jeho naplnení.

Ukážka z textu:

Martin Vondra mal najradšej stromy. Chodil po Horskom parku a pozoroval prírodu. Alebo si myslel, že ju pozoruje, pretože myslel na úplne iné veci, teda najmä na Helgu a potom na to, ako to bolo s ním a jeho rodinou. Pokúšal sa opakovane identifikovať svoj doterajší osud. Zdalo sa mu, že bez toho nemôže napredovať. Topil a motal sa v minulosti, uvažoval o definovaní identity v rodine, ktorá putovala, ktovie prečo, z nemeckého územia a okolo roku 1500 sa usadila v dnešných východných Čechách. Prapra...dedo postavil zrubovú chalupu a vytesal do kameňa základov rok 1526.

Po druhej svetovej vojne, po päťsto rokoch, jeho rodičov vysťahovali. S dvoma malými deťmi sa museli z tej chalúpky pratať. Na odchod mali veľmi krátky čas. V jeho spomienkach ostala zakvačená informácia, že to bolo desať minút. Často si ten limit uvedomoval ako úžasne krátky, keď niekam cestoval a musel stihnúť vlak alebo lietadlo. Sestra mala rok a brat dva roky. Vyviezli ich v dobytčiakoch za hranice smerom na Drážďany. Na prvej zastávke za hranicou im otec prikázal vystúpiť a v priebehu troch týždňov sa šestnásťkrát pokúsili cez hranice vrátiť späť. Napriek upozorneniam, že je to životunebezpečné. Zakaždým ich chytili a vyšupovali za čiaru. Obaja boli veľmi mladí, len dvadsaťroční. Matka na tie útrapy často spomínala. V tých najnevhodnejších chvíľach, hoci vedela, že mu to trhá srdce. Znova a znova opisovala nepredstaviteľné: dvaja ľudia, bez batožiny, na rukách každý jedno dieťa, otec zabúchal na hociktoré dvere, ponúkal sa, že narúbe drevo, matka úplne vysilená dojčením a chôdzou sa ponúkala na pomocné práce v domácnosti.