Stalker

Ak sú lampy rozsvietené, môže ťa stalker vidieť zvonku, ale ak sú zhasnuté, ty neuvidíš stalkera, ktorý je už vnútri.

Na e-mailovú adresu Úradu kriminálnej polície prišlo video. Niekto sa vkradol do záhrady rodinného domu a tajne nakrútil ženu cez okno. Na ďalší deň sa našlo jej telo, zomrela na následky rezných a bodných rán.

Polícia dostala ďalšie video, ale neobsahovalo nijaký záchytný bod, podľa ktorého by bolo možné ženu identifikovať. A potom už bolo neskoro.

Björn Kern našiel doma surovo zavraždenú manželku Susannu a utrpel takú ťažkú psychickú traumu, že vyupratoval celý dom a mŕtvu uložil do postele. Možno videl nejaký dôležitý detail, ale bol v akútnom šoku a policajti ho nemohli vypočuť.

Vyšetrovatelia pri pátraní po sériovom vrahovi povolali na pomoc psychiatra a psychoterapeuta Erika Mariu Barka a ten uviedol Björna do hypnotického stavu. Lenže to, čo mu muž v hlbokom tranze porozprával, spôsobilo, že Erik sa rozhodol polícii klamať.

Zatvorte dvere, zatiahnite závesy – majster trilerov Lars Kepler je tu opäť s knihou, od ktorej neodtrhnete zrak!

Krátko po vydaní v októbri 2014 sa Stalker stal najpredávanejším románom vo Švédsku, a to aj v kategóriách e-book a audiokniha.

Zo švédskeho originálu Stalker (Albert Bonniers Förlag, ScandBook AB, Smedjebacken 2014) preložila Anna Chelemendiková.

Ukážka z textu

V roku 1921 zverejnil francúzsky psychiater de Clérambault štúdiu o pacientovi, ktorý mal imaginárny milostný vzťah. Tento prípad považujú mnohí za prvú odbornú analýzu stalkera. Dnes sa za stalkerov označujú ľudia, ktorí trpia syndrómom prenasledovateľa, chorobnou posadnutosťou pozorovaním inej osoby. Takmer desať percent ľudí sa počas svojho života stalo obeťou nejakej formy stalkovania.

Susanna rukou utrela zahmlené sklo sklených dvierok, aby videla na kľučku kúpeľňových dverí.

Odrazu si spomenula, že vo chvíli, keď v spálni stiahla z postele prikrývku, aby si ňou zakryla telo, pravdepodobne niečo videla v okne.

Povedala si, že si to len vsugerovala. Je hlúpe takto sa strašiť. Potlačila v sebe strach a presviedčala sa, že cez okno predsa nebolo vôbec nič vidieť.

V izbe bolo priveľa svetla a v záhrade úplná tma. Na mieste, kde sa v okne odrážala tmavá prikrývka, sa jej však zdalo, že zahliadla tvár, čo na ňu civie.