Plukovníkovi nemá kto napísať, 2.vydanie - Márquez Gabriel García

Útla novela Plukovníkovi nemá kto napísať patrí k Márquezovým raným dielam. Táto novela vznikla v Paríži a osud hlavného protagonistu - plukovníka, sa v mnohom podobá na osud svojho tvorcu.
Príbeh novely je situovaný do mestečka niekde v karibskom regióne Kolumbie, kde vládne výnimočný stav a po 11-tej v noci je zákaz vychádzania.
Plukovník, je veterán občianskej vojny, ktorý už roky čaká na svoju penziu. So svojou manželkou sa pretĺkajú ako sa dá, sú viac hladní ako sýty a diskusie o tom, čo dať do hrnca a ako splašiť nejaké peniaze sú hlavnou témou ich rozhovorov. Pobavilo ma zistenie, že diskusia medzi mužom a ženou sa dodnes v mnohom nezmenila a ženy dokážu siahodlho rozprávať o nejakej téme a muži to dokážu vyjadriť (niekedy) jedným slovom. Ich jediným cenným majetkom je bojový kohút, ktorého zdedili po zavraždenom synovi a ktorý pre nich predstavuje nádej na zlepšenie životných podmienok.
Plukovník je skrz-naskrz optimista a tento jeho optimizmus občas hraničil až s naivitou a liezol mi krkom (asi tak ako jeho manželke), ale nakoniec som sa musela nad jeho pohľadom na situáciu pousmiať - ten záver proste nemal chybu.