Papuša

Predstavte si príbeh odsúdený na zabudnutie, príbeh, o ktorom ste nemali nikdy počuť ani čítať - veď v zabudnutí a samote starne aj jeho hrdinka. Príbeh, presvetlený slobodou a živelnou prírodou, ktorá fascinuje a provokuje predstavy umelcov. Je to príbeh o prekliatom básnikovi. Veď len skutočne prekliaty básnik sa naučí písať a čítať v prostredí negramotnej kočovnej spoločnosti, len prekliaty básnik bude písať básne za cenu odcudzenia spoločnosti i vlastnej rodiny, lebo byť prekliatym básnikom je súčasne darom, ako aj stigmou. Takú vysokú daň literatúre je schopná zaplatiť jedine žena. Angelika Kuźniak pracovala s rôznorodým materiálom; so súkromnými listami, nahrávkami rozhovorov, spomienkami pamätníkov a napokon aj so samotnými básňami. Portrét prvej rómskej poetky Bronisławy „Papuše“ Wajs je tak plastický a živý. Jej príbeh je mrazivý a krutý. A stále aktuálny. „Z tábora som bola, teraz nie som odnikiaľ,“ sťažovala sa pred smrťou Papuša. O jej problémy sa pričinili vlastní aj cudzí. Dokázali by sme dnes, keď spolu s Rómami žijeme v demokracii, ceníme si slobodu a vážime si prírodu, zachrániť jej talent? Alebo by opäť musela povedať „nikam nepatrím“? Angelika Kuźniak veľmi citlivo opisuje osud cigánskej poetky, ktorá v dubových listoch videla zlaté náušnice a zaplatila za ten dar životom. Lidia Ostałowska, spisovateľka a reportérka Papušin príbeh sa dá čítať ako dokument o zlomovom čase, keď sa kočovní Rómovia v regióne strednej Európy museli usadiť. Ona ešte vyrastala v kočovnej komunite a jej poézia aj životný príbeh predstavujú majorite rómsku symboliku a obrazotvornosť z čias „na ceste“. Kniha nie je len zoznámením sa s rómskym folklórom a jedným silným životným príbehom, ale aj s kultúrou, ktorá pretína hranice štátov a o ktorej aj slovenská majoritná verejnosť vie stále veľmi málo. „Som obyčajný človek, možno horší od iných. Vojdite dnu,“ pozýva Papuša. Zuska Kepplová, publicistka a spisovateľka Slovenský text