My - David Nicholls

Čo s dvadsaťročným manželstvom vedca a maliarky, keď rodinné hniezdo ostane prázdne?

Douglas Petersen je dosť nevýrazný, uzavretý vedec zažratý do svojej výskumnej práce. Má „celkom fajn tvár, oči, ktoré sú možno láskavé, ale aj najhnedšie, aké pozná, nos ani veľký, ani malý, a úsmev, ktorý fotografov vždy zaskočí“. Za jeho rezervovaným správaním sa však skrýva svojský zmysel pre humor. Vďaka nemu, napočudovanie, presvedčil krásnu Connie, aby s ním išla aj na druhé rande… a nakoniec sa zaňho vydala. Teraz po vyše dvadsiatich rokoch od svojho prvého bozku žijú šťastne a spokojne na predmestí so svojím náladovým synom Albiem zvaným Vajce, ktorý sa práve chystá na univerzitu. A odrazu Connie manželovi oznámi, že sa chce rozviesť!

Nemohla si to načasovať horšie. Connie naplánovala mesačnú rodinnú okružnú cestu po európskych mestách v snahe podporiť umelecké sklony svojho potomka a ukázať mu najslávnejšie svetové výtvarné diela. A hoci sa chce s manželom rozísť, tento plán zrušiť nemieni. Douglas verí, že ak sa výlet uskutoční, azda všetko nakoniec dobre dopadne. Tajne dúfa, že mu to pomôže zachrániť manželstvo a pritom sa aj zblížiť so synom, ktorý mu niekedy pripadá ako cudzí. A tak sa začne jeho odysea od slávnych parížskych múzeí cez amsterdamské ulice a benátske kaviarne až po barcelonské pláže. Bude to Douglasovo posledné leto v úlohe manžela, alebo nastane okamih, keď sa jeho manželstvo a možno aj celý život zmení?

Z anglického originálu Us (HarperCollins Publishers, London 2014) preložila Tamara Chovanová.

Ukážka z textu

Všeobecne prevláda názor, že mužom vek do istého času pridáva na príťažlivosti. Ak je to pravda, potom ja som tú hranicu už prekročil. „Krémuj sa!“ dohovárala mi Connie krátko po našom zoznámení, ale ja som bol asi rovnako ochotný krémovať sa ako dať si potetovať krk, v dôsledku čoho mám teraz pokožku asi ako Jabba the Hutt z Hviezdnych vojen. Už niekoľko rokov vyzerám v tričku hlúpo, ale usilujem sa udržať v dobrej kondícii. Dávam si záležať na tom, čo jem, aby som nedopadol ako môj otec, ktorý predčasne zomrel na srdcový infarkt. Lekár sa vyjadril, že jeho srdce „v podstate vybuchlo“ – mal som dojem, že to povedal s nepatričným pôžitkom –, a preto sporadicky a rozpačito chodím behať a neviem, čo mám pritom robiť s rukami. Možno by som si ich mal založiť za chrbát. Kedysi som rád hrával s Connie badminton, hoci ona sa pritom vždy chichotala a robila grimasy, lebo tá hra sa jej zdala „trochu pochabá“. Je to dosť bežný predsudok. Badminton nemá mladistvú hrdosť skvošu ani romantický nádych tenisu, ale ešte vždy to je najpopulárnejší raketový šport na svete a jeho najlepší hráči sú svetoví atléti s inštinktmi zabijakov.