Medicína katastrof - Táňa Bulíková

Z predhovoru

Kniha vznikla na základe kolektívneho úsilia autorov, ktorí sa dlhodobo systematicky venujú problematike urgentnej medicíny, roky pôsobia v jej prednemocničnej zložke na Slovensku, v Čechách a Rakúsku, prednášajú na vysokých školách urgentnú zdravotnú starostlivosť, krízový manažment a medicínu katastrof. Mnohí z nich na vlastnej koži zažili nejedno hromadné nešťastie menšieho či väčšieho rozsahu, mnohí sú aktérmi námetových, tematických a súčinnostných cvičení.

Zvládnutie zdravotných dôsledkov hromadného nešťastia je ťažké z viacerých dôvodov. Edukačné modely sú prínosom, ale neexistuje model, ktorý by dokázal nasimulovať každú konkrétnu situáciu v konkrétnom priestore a v podmienkach nešťastia.

Dostupná slovenská literatúra, ktorá by ponúkla problematiku hromadných nešťastí a katastrof vo väčšom rozsahu a s hlbším prienikom chýba. Túto priepasť medzi zahraničnou a domácou literatúrou sa usilovali vyrovnať slovenskí autori Šimko, Babík významnou publikáciou Hromadné nešťastia, medicína katastrof pred vyše desiatimi rokmi. Medicína katastrof však patrí medzi dynamicky sa rozvíjajúce odbory a je potrebné vychádzať zo súčasnej politickoekonomickej situácie spoločnosti, zdravotnej a bezpečnostnej politiky štátu.

Pripravenosť na katastrofy sa v našich podmienkach zameriava skôr na pomerne úzky rozsah možných udalostí v protiklade s inými štátmi sveta. Nové svetové problémy súvisiace najmä s globálnou hrozbou terorizmu nás však nemôžu nechať v pokoji. Práve terorizmus, najmä bioterorizmus, môže viesť ku katastrofe oveľa väčšej, ako bola akákoľvek pandémia v prírode.

Ak berieme do úvahy nebezpečenstvo pre ľudstvo, sú jeho riziká všade okolo nás. Denne počúvame správy z celého sveta o rôznych mimoriadnych udalostiach, závažných katastrofách s množstvom obetí a nevyčísliteľnými škodami. Rok 2010 bol podľa správy z Centra pre výskum epidemiológie katastrof v Ženeve najsmrteľnejším za posledné dve desaťročia. Obete na životoch a obrovské celkové škody majú na svedomí v tejto hrozivej bilancii najmä prírodné katastrofy.

Aj keď Slovensko sa nachádza v miernom geologickotektonickom, ale aj meteorologickom pásme, nástrahy a riziká nás neobchádzajú. Niektoré cítime permanentne, a to vďaka tomu, že sme tranzitnou krajinou s mohutnejúcou dopravou tragické dopravné havárie, vynikáme rozmachom chemického priemyslu úniky škodlivých látok s ekologickými dôsledkami a dopadom na zdravie, v rámci globálneho otepľovania sa vyskytujú na našom území povodne a záplavy. Napokon aktuálnou hrozbou sú aj možné biologické riziká — nové infekčné ochorenia s hrozbou epidémie, pandémie.

Pri analýze pripravenosti zdravotnobezpečnostného systému nám vychádza, že odborníkov pre krízový manažment a odborníkov pre medicínu katastrof na Slovensku momentálne nie je dostatok. Budúcnosť je vo vzdelávaní a výchove nových odborníkov v systéme, ktorí budú musieť zvládať široký záber rôznych poznatkov, zručností pre skokom sa vyvíjajúci interdisciplinárny odbor, akým je medicína katastrof. Pre úplnú pripravenosť na mimoriadne udalosti je nevyhnutné vzdelávanie, odborná príprava, krízové plánovanie, realistický ...