Geiger

Zazvoní pevná linka a Agneta na druhom konci začuje jediné slovo: Geiger. Pochopí, že musí okamžite konať. Zo zásuvky nočného stolíka vytiahne ukrytú zbraň, podíde k manželovi a priloží mu hlaveň k spánku. Na tento okamih čakala celé desaťročia. Potiahne spúšť a jediné, čo po nej v dome nakoniec ostane, sú mŕtvy muž, kľúče a peňaženka.Sara Nowakowa pracuje v oddelení, ktoré vyšetruje prostitúciu a obchod s bielym mäsom. Prípad vraždy Stellana Bromana nepatrí do jej kompetencie, ale rodinu Bromanovcov pozná už od detstva, a tak sa na vlastnú päsť púšťa do pátrania po motívoch nezvyčajnej vraždy. Sara netuší, že záhadné slovo tvorí len jeden kúsok skladačky z oveľa zamotanejšieho a desivejšieho prípadu, otvoreného už päťdesiat rokov.Zo švédskeho originálu Geiger (Bokförlaget Polaris, Sweden, Stockholm 2020) preložila Zuzana Hábeková.Ukážka z textu Dosky boli pevné a stena hrubá. Stellan tu chcel mať teplo aj v zime.To isté skúsila s podlahou. Márne. Do hrubých masívnych dosiek spravila len drobné záseky.Už sa nevládala nadýchnuť. Modlila sa k Bohu, k diablovi, k Budhovi, k Alahovi aj k všetkým Anniným duchom, aby ju zachránili. Prikrčila sa a hlavu si schovala medzi ramená, aby sa aspoň trochu ubránila pred úpekom. V panike sa vrhala do všetkých strán, no všade bolo príšerne horúco. Rovnaká pekelná páľava.Vykríkla od bolesti a paniky.Smrť bola všade naokolo a chystala sa nad ňou zvíťaziť. Zničiť ju. Nemala kam ujsť.Pľúca ju pálili a koža štípala, akoby ju z nej sťahovali. Zápach spálených vlasov sa miešal s benzínovými výparmi a dymom.Nádej ju opustila.Nikdy nezažije Olleho maturitu. Neprednesie príhovor na Ebbinej svadbe. Jakživ neuvidí vnúčatá.Sara padla na kolená a posledný raz sa obzrela okolo seba.