Poviedky Varlama Šalamova sú poctou tomu ľudskému, čo pretrváva aj v neľudských podmienkach. A odsúdením toho neľudského. Ako sám hovorí: „Každá z Kolymských poviedok zasadzuje...
Poviedky Varlama Šalamova sú poctou tomu ľudskému, čo pretrváva aj v neľudských podmienkach. A odsúdením toho neľudského. Ako sám hovorí: „Každá z Kolymských poviedok zasadzuje...
Poviedky Varlama Šalamova sú poctou tomu ľudskému, čo pretrváva aj v neľudských podmienkach. A odsúdením toho neľudského. Ako sám hovorí: „Každá z Kolymských poviedok zasadzuje úder stalinizmu“. A tiež: „Zaucho musí byť stručné a zvučné.“ Popri Solženicynových knihách patrí práve Šalamovov šesťdielny cyklus Kolymské poviedky k najdôležitejším svedectvám o živote v gulagoch. Táto kniha prináša prvý diel, ako aj výber z jeho próz zverejnených v ďalších častiach. „Kolymské poviedky nezabránia tomu, aby sa objavili ďalšie formy pekla. Ľudská duša je zjavne poznačená prvotným zlom. Preto sa dobro neprejavuje v stave na dne, ale v oveľa vyšších sférach.“ (z listu Nadežde Mandeľštamovej) O autorovi: Majster krátkej prózy, básnik Varlam Tichonovič Šalamov (1907-1982) patrí k najväčším ruským spisovateľom 20. storočia. Pochádzal z rodiny pravoslávneho duchovného, ktorý niekoľko rokov strávil v aljašskej misii na Aleutských ostrovoch. Po Októbrovej revolúcii rodina upadla do biedy, a hoci bol Varlam nadaný, ako syn kňaza nemohol študovať. Prácou v továrni „získa robotnícky pôvod“, a to mu umožní štúdium práva. Šalamova prvý raz zatknú v ilegálnej tlačiarni, kde tlačia utajovaný Leninov list, napísaný krátko pred smrťou, kde varuje pred koncentráciou moci v rukách Stalina. Odsúdia ho na tri roky nútených prác na Urale. V druhej vlne stalinských čistiek ho odsúdia na päť rokov galejí na Kolyme. Tam Šalamova znova súdia, trest mu predĺžia o desať rokov a posielajú ho na nálezisko zlata. Zachráni ho absolvovanie ošetrovateľských kurzov. Po ich skončení vykonáva prax blízko Oimiakonu, kde je nútený zostať aj po vypršaní trestu. Po smrti Stalina začína písať Kolymské poviedky. Rehabilitujú ho, jeho poviedky vychádzajú v zahraničí, no v ZSSR sú odmietané. V posledných rokoch má vážne podlomené zdravie, no vedomie jasné. Zomiera po nedobrovoľnom prevoze do psychiatrickej liečebne. Úryvok: Teplomer robotníkom neukazovali a ani to nebolo treba – do práce sa chodilo bez ohľadu na teplotu. Navyše tí, čo tu boli už dávno, určovali teplotu aj bez teplomeru takmer presne: ak stojí mrazivá hmla, znamená to, že vonku je mínus štyridsať stupňov; ak vzduch pri výdychu vychádza so šumom, ale ešte nie je ťažké dýchať – znamená to mínus štyridsaťpäť stupňov; ak je dýchanie spojené so šumením a namáhavosťou nádychu – je mínus päťdesiat stupňov. Pri poklese teploty pod mínus päťdesiat pľuvanec zamŕza v letku. Pľuvance zamŕzali v letku už dva týždne. Potašnikov sa každé ráno prebúdzal s nádejou – neklesol mráz? Zo skúsenosti minulej zimy vedel, že nech je teplota hocako nízka, pre pocit tepla je dôležitá prudká zmena, kontrast. Ba aj keď mráz klesne na mínus štyridsať-štyridsaťpäť stupňov – dva dni bude teplo, a plánovať na dlhšie ako dva dni nemalo zmysel. Mráz však neklesal a Potašnikov chápal, že už dlhšie nevydrží. Raňajky vystačili najviac ak na hodinu práce, potom prichádzala ustatosť, mráz prenikal celým telom až do kostí – tento ľudový výraz nebol iba metafora.
Pozrite sa, kde môžete produkt kúpiť:
Do 3 dní • 1 variantDarček3,36 €91 % • 4 685 recenziíĎalšie informácie
Chýba alebo je nepravdivý niektorý dôležitý parameter? Uvedené informácie sú len orientačné, pred nákupom vo vybranom obchode odporúčame overiť, že predávaný model má kľúčové vlastnosti podľa vašich požiadaviek. Aj keď sa snažíme o maximálnu presnosť informácií, bohužiaľ nemôžeme zaručiť 100% správnosť. Ceny produktov sú vrátane DPH.
